O projekte

Archeologický projekt SAHI-Uaxactun má za cieľ uskutočniť komplexný výskum a reštaurovanie v jednom z najvýznamnejších miest mayskej klasickej kultúry v Uaxactune. Vykopávky sa sústredia na dosiaľ neprebádané časti mesta, ako aj na jeho okolie a susedov v rámci výskumu urbánneho a politického kontextu v strednom a severovýchodnom Peténe. Projekt vznikol po návšteve prof. Dr. Milana Kováča a vedenia SAHI (Dr. Drahoslav Hulínek a Mgr. Peter Valent) v Uaxactune, Xultune a San Bartole v roku 2007, kde zvažovali rozšírenie medzinárodných aktivít Slovenského archeologického a historického inštitútu na mayskú kultúrnu oblasť. V roku 2008 sa započalo s administráciou projektu a spoluprácou s IDAEH (Instituto de Antropología e Historia) v Guatemala City na odbornej i diplomatickej úrovni. Už v januári 2009 bol projekt slávnostne inaugurovaný a to priamo vo Uaxactune, za účasti najvyšších predstaviteľov SAHI a guatemalskej vlády. V tom istom mesiaci sa začalo s výstavbou tábora a logistickou prípravou a už o niekoľko týždňov, 1. februára 2009 sa začali prvé vykopávky. Projekt je dimenzovaný na dlhodobú prítomnosť SAHI v oblasti a každoročne sa obnovuje. Hlavným podporovateľom projektu je honorárny konzul guatemalskej republiky v SR JUDr. Zoroslav Kollár.

Uaxactun je jedna z prvých lokalít, ktorá bola v rámci výskumu mayských dejín preskúmaná. Objavil ho samotný zakladateľ modernej mayológie Sylvanus G. Morley v roku 1916 a miesto pomenoval podľa stély č. 9, ktorá reprezentovala neobyčajne skorý záznam mayských dejín – rok 327 po Kr. Úvodnú číslovku 8 baktunov (8 x 400 rokov) však nesprávne prečítal ako 8 tunov (8 rokov), čo vo vtedajšej transkripcii založenej na yukatánskej mayčine znelo ako Uaxac Tun (teda „8 rokov“ alebo v inom význame toho istého spojenia „8 kameňov“). Miesto plné ruín hlboko v pralese, ktoré podľa lokálnych informátorov dovtedy zberatelia chicle nazývali Bambunal (miesto, kde rastie bambus), tak získalo svoje moderné meno Uaxactun. Pod týmto názvom vstúpilo do mayskej histórie, hoci dnes už vieme, že samotní Mayovia ho pravdepodobne v dávnych časoch nazývali Pa´ Chan, teda „Roztrhnuté nebesá“. V súčasnosti sa v tesnej blízkosti ruín nachádza obec Uaxactun, ktorá patrí k najizolovanejším ľudským sídlam v Guatemale. (Ďalej pozri PRÁCA S KOMUNITOU).

S výskumom Uaxactunu sa započalo ako s prvým mayským mestom v džungliach Peténu, dokonca ešte skôr ako s výskumom slávneho Tikalu, ktorý leží len 23 km južnejšie. Zásluhu na tom má najmä Carnegieho inštitút z Washingtonu, ktorý tu realizoval rozsiahle výskumy v 20-tych, 30-tych a 40-tych rokoch 20. storočia pod vedením Sylvanusa Morleya, manželov Ricketsonovcov, ktorých vystriedal Augustus Ledyard Smith.
V sedemdesiatych rokoch výskum prebrala Pannsylvánska univerzita pod vedením Dennisa Pulestona, ktorá realizovala súčasne rozsiahle vykopávky v Tikale. V 80-tych rokoch výskum prevzali domáci bádatelia pod vedením Juana Antonia Valdésa a neskôr, v menšom meradle Renalda Aceveda. Všetky tieto výskumy prispeli k definovaniu Uaxactunu ako jedného z najstarších mayských kultúrnych centier, kde sa v nebývalej miere rozvíjala predklasická astronómia (skupina E), klasická palácová architektúra (skupina A), kde boli objavené krásne ranoklasické nástenné maľby (skupina B) a napokon fascinujúce štukové masky a dekorácie (skupina H Juh). Nasledujúcich 20 rokov však zostal Uaxactun „opustený“, bez toho, aby sa preskúmali viaceré jeho dôležité časti, kam sa predchádzajúce výpravy nedostali. Príležitosti uzavrieť výskum takéhoto výnimočného mayského mesta a dopracovať sa k mimoriadne ojedinelej možnosti komplexného spracovania významného mayského centra, sa napokon chopil (od roku 2009) Slovenský archeologický a historický inštitút (SAHI) pod vedením Milana Kováča. Výskumy, ktoré SAHI od toho času vykonáva, preukázali úplne nové súvislosti predovšetkým z hľadiska predklasického osídlenia Uaxactunu a podstatnou mierou dopĺňajú obraz o klasickom období ako aj o geografickom, historickom a politickom význame mesta.

Copyright 2011 SAHI